Moji milí, neviem sa nabažiť... Nabažiť toho ticha... Hej, hej,... len si tak sedím, počúvam ako cez okná sviští vietor, šuchoce dážď, spieva odkvapová rúra alebo sa v oknách (trošku ušpinených) snaží do kancelárie predrať slnko. Občas ma navštívi pavúk, či mravec a ja sa teším ich tichej prítomnosti. Toť nedávno k nám zavítali i ďalšie „nemé“ tvory, či dokonca ľudkovia, čo nemajú už ani slov. A ak sa ma niekto len tak zo zvyku pýta, čo nové, či čím sa zapodievam, tak sa usmievam, že vetrám kanceláriu, či polievam kvety, ktoré naozaj v tichej komunikácii so mnou akosi opekneli.
Z ticha ma vyruší občas zvonenie telefónu, ktorý tiež doteraz akosi mlčal. Niežeby sa mu nechcelo cengať, ale technicky vzaté nejaká kábliková porucha mi umožnila nebyť v neustálom spojení so svetom tam vonku. Hovorím tomu TECHNICKÝ VIS MAJOR.
Samozrejme práca sa vždy nájde. Nedá sa to však porovnať s hektikou spred roka, či rokov. A tak v zmysle známych slov jednej piesne konštatujem... JA UŽÍVAM SI TO - blahodárne liečivé ticho. Ticho, ktoré nastalo a tentokrát to nie je ticho pred búrkou. Búrkové obdobie máme totiž za sebou a pred sebou nové ďalšie výzvy, ktoré ma len pozvoľna prinavracajú k svojmu poslaniu. Tak ako ma k téme miestnych akčných skupín, udeľovania štatútov, či iných strategických momentov informačne prinavracajú moji LEADER/CLLD súputníci, a ktorí v sebe ešte majú „drive“ nadchnúť sa pre nápravu pochybení, či pre povestnú spravodlivosť. Donedávna som priamo v tom kruhu diania konala podobne akčne so snahou o všeobecnú prospešnosť.
A i v týchto dňoch ma takmer vyrušili informácie o rušení jednej výzvy za druhou, vrátane výzvy k získavaniu štatútov MAS. (v podstate aj preto, že som to očakávala). S odstupom času a bez tlaku vlastných emócií i tlaku okolia sa vlastne na to dívam iba ako vonkajší pozorovateľ zmeny, v rámci ktorej sa pozvoľna „deje“ naprávanie pokrivení, či pochybení zo strany nástupcov tých, ktorí pochybili.
A kým dnes je Slovensko na nohách ... najprv pre pochybenia, potom spochybnenia pochybení a napokon urovnania pochybení do ďalších pochybení v ich jednotlivých detailoch, ktoré sa apriori v krátkej budúcnosti zaplikujú určite s mnohými ďalšími pochybeniami, kde ale časom nastúpia usmernenia, nariadenia a oznámenia..., ktoré opäť budú naprávať a naprávať. Nechce sa mi už ani dumať, či tieto pochybenia sú dielom náhody alebo neodbornosti.
Akosi sa stalo zvykom spájať fondové a dotačné peniaze s korupciou a následne i byrokraciou, čítame články v novinách o nových a nových kauzách. A kdesi sa stratila základná pointa užívania a investovania tých peňazí, ktoré vo svojej charakteristike stále nesú pojem doplnkové zdroje financovania. DOPLNKOVÉ!!! Avšak väčšina samospráv, tieto zdroje považuje za svoje HLAVNÉ zdroje, keďže bez nich by v rámci svojich rozpočtových možností veľa vody (VRAJ) nenamútili.
Preto by bolo zaujímavé pozrieť sa i na ekonomický dopad bývalých a súčasných rozhodnutí našich úradníkov, ktorí svoje vyjadrenia často prekrývajú slovami tzv. fondovej EFEKTIVITY. A tu mám teda vážnu pochybnosť akoby takýto prepočet v číslach dopadol, najmä ak nové programovacie obdobie datujeme na 2014 – 2020. A hoci viem, že práve miestne akčné skupiny sú tými najefektívnejšími užívateľmi a investormi fondových peňazí a z mála finančných prostriedkov vedia narobiť veľa muziky, tak čerpanie na tomto poli nezačne skôr ako v polovici budúceho roku.
Mňa však v zmysle vývoja udalostí už vyše roka prenasleduje bezfondová myšlienka a pri tej predstave ma donedávna zalieval studený pot. Ešte stále sú tu zvyšky snáh vrátiť všetko do starých koľají, ešte stále zvnútra na svetlo sveta chcú ísť myšlienky, aké by to bolo vstúpiť do tej istej rieky....a zákon zotrvačnosti Vás ako pozorovateľa zmeny informuje o aktuálnych krokoch, ale zároveň už unáša i mierne iným smerom... FONDOmánia v tejto podobe musí skončiť. (Aha)