Čo sú náučné chodníky

Náučné chodníky sú vzdelávacie – zväčša turistické – trasy rôznej dĺžky, vedúce prírodne a/alebo kultúrne zaujímavými či regionálne typickými lokalitami. Sú spravidla vyznačené v krajine i na mapách. Na trasách náučných chodníkov, prípadne v ich blízkosti, sú významné či zaujímavé objekty alebo javy osobitne vysvetlené formou informačných panelov.

Tvorcovia náučných chodníkov vyberajú z krajiny prírodovedne, kultúrne, historicky, technicky či inak pozoruhodné objekty alebo javy a opisujú ich v širšom kontexte na informačných paneloch textami, ktoré ilustrujú fotografiami, mapami, plánmi či nákresmi.

Jedným zo základných cieľov tvorby náučných chodníkov je primäť ich užívateľa ku konfrontácii medzi teoretickými poznatkami získanými z informačných panelov chodníka, publikovaných sprievodcov alebo letákov a realitou (krajinou), v ktorej sa práve nachádza a pozoruje ju.

Ako hľadať v databáze náučných chodníkov

Náučné chodníky môžete vyhľadávať buď podľa územných celkov (krajov), alebo prírodných celkov. Výberom konkrétneho bodu z mapy (ležiaceho v mieste začiatku chodníka) sa dostanete k informáciám o náučnom chodníku vo forme pasportu.

Aké náučné chodníky sú na Slovensku

Náučné chodníky na Slovensku budujú rôzne subjekty, pričom neexistuje jednotná norma či záväzný návod na ich tvorbu. Výnimkou je metodická príručka Náučný chodník – príprava, realizácia, starostlivosť, zostavená a vydaná Slovenskou agentúrou životného prostredia v roku 2016, určená samosprávam, občianskym združeniam či odborným organizáciám, ktoré pripravujú náučný chodník, prípadne zabezpečujú jeho prevádzku a starostlivosť. Jej cieľom je poukázať na logické pravidlá, zásady či postupy, ale aj časté chyby v procese tvorby a prevádzkovania náučných chodníkov.

Vo všeobecnosti môžeme náučné chodníky kategorizovať podľa rôznych kritérií.

Dĺžka trasy a jej prevýšenie určuje fyzickú a časovú náročnosť náučného chodníka, čo má kľúčový význam pri rozhodovaní návštevníka. Preto v prvom kroku náučné chodníky rozlišujeme podľa dĺžky trasy:

• krátka (párhodinová) trasa – dĺžka nepresahuje 5 km, je prevažne okružná, bohatá na obsah a určená skôr pre menšie územia;
• stredne dlhá (poldenná až celodenná) trasa – dĺžka nepresahuje 15 km, väčšinou má neuzavretý okruh a obsahovo bohatú náplň, určená je hlavne pre väčšie územia;
• dlhá (celodenná až viacdenná) trasa – dĺžka presahuje 15 km, má turistický charakter a je spravidla neuzavretá (líniová, nie okružná).

Podľa náročnosti môže byť trasa náučného chodníka:

• nenáročná – trasa je krátka a prevýšenie malé;
• stredne náročná – trasa je buď kratšia s väčším prevýšením, alebo dlhšia s menším prevýšením;
• náročná – trasa je dlhá s veľkým prevýšením.

Informácie o dĺžke a náročnosti chodníka sú spravidla umiestnené na jeho úvodnej informačnej tabuli, kde sa návštevník rozhoduje podľa svojej fyzickej kondície, zdravotného stavu či počasia trasu absolvovať.

Podľa spôsobu odovzdávania informácií existujú trojaké náučné chodníky:

• náučný chodník so sprievodcom – návštevníkov sprevádza školený sprievodca, ktorý môže svoj výklad prispôsobiť kritériám návštevníkov (vek, fyzická zdatnosť, odborný záujem...);
• náučný chodník bez sprievodcu (samoobslužný) – informácie podávajú informačné tabule inštalované priamo v teréne na trase chodníka, prípadne je ich obsah dostupný v sieti internet cez smart technológie;
• kombinovaný náučný chodník – časť náučného chodníka je s výkladom sprievodcu a základné informácie poskytuje sprievodcovská brožúra, leták či informačné panely na trase.

Kedysi najčastejšie budované všeobecné prírodovedné (polytematické) náučné chodníky čoraz častejšie dopĺňajú špecializované (monotematické), upútavajúce pozornosť návštevníkov na špecifiká miestnej krajiny či lokálne aktivity človeka. Chodníky vznikajú nielen v prírode, ale aj v sídlach a v ich okolí.
Podľa tematického zamerania môže byť náučný chodník:

• polytematický – poskytujúci komplexné spoznávanie jednotlivých zložiek krajiny ako aj vzťahu prírody a človeka; prelínajú sa v ňom témy z odborov geografie, biológie, histórie, techniky či kultúry:
  • prírodovedný – so zameraním na horniny, georeliéf, pôdu, vodstvo, klimatické javy, vegetáciu, flóru a faunu,
  • kultúrno-historický,
  • zmiešaný (prírodovedno-kultúrno-historický),
• monotematický – zameraný na jednu zložku krajiny či ľudskú aktivitu, niekedy regionálne významnú, ako napr.:
  • objekt neživej prírody: horniny, voda, georeliéf a proces, ktorý ho formuje či formoval,
  • flóra či fauna,
  • ochrana prírody či životného prostredia,
  • vývoj kultúrnej krajiny,
  • les, lesníctvo,
  • poľovníctvo,
  • poľnohospodárstvo,
  • vinohradníctvo,
  • ovocinárstvo,
  • včelárstvo,
  • baníctvo,
  • energetika,
  • iný priemysel alebo technické objekty,
  • folklór, tradície, remeslá,
  • archeológia (archeologické nálezisko),
  • mytológia resp. náboženstvá,
  • literatúra, hudba, história a pod.,
  • astronómia,
  • zdravie, senzibilizácia zmyslov.

Náučné chodníky môžeme ďalej kategorizovať napríklad tiež podľa:

• tvaru trasy: líniový (začiatok a koniec trasy nie je totožný) a okružný (východisko a miesto ukončenia je totožné);
• cieľovej skupiny: určený širokej verejnosti (nenáročný, zameraný na zaujímavosti), určený mládeži (napr. ako školský) a špecializovaný (pre odborníkov);
• spôsobu pohybu: peší (pre pešie prechody najmä v letnom období), cyklistický (na značených cyklotrasách), mototuristický (po cestných komunikáciách), lyžiarsky (zväčša využívaný ako peší v letnom období), špeciálny – s netradičným presunom – (na koňoch, člnoch).

ZDROJ, LINK: http://naucnechodniky.eu/ (vpravo hore hľadať - mapa krajov - vyber kraj - vyber chodník)