Nové programovacie obdobie – posun k lepšiemu?

Slovenská republika sa pripravuje na nové programovacie obdobie rokov 2021 – 2027, kde podľa kompetentných budú mať  regióny jednoduchší prístup k financovaniu svojich rozvojových potrieb z európskych fondov. Nastolených je 5 cieľov politiky súdržnosti:

1. Inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva
2. Ekologickejšia, nízkouhlíková Európa;
3. Prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna pripojiteľnosť IKT;
4. Sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
5. Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Nové obdobie zvyšuje rozhodovacie právomoci samospráv pri rozhodovaní o alokáciách a využívaní európskych fondov pri posilnení partnerskej spolupráce, a tým kladie zvýšené nároky na kvalitu ich riadiacich kapacít.  Systém dopytovo orientovaných výziev nahrádzajú integrované územné investície, tzv. IÚI naplánované v  integrovaných územných stratégiách (IÚS), ktoré prepoja  všetky aspekty rozvoja v území a rozvojové aktivity. V tejto súvislosti zaznieva otázka, či kraje sú na tento model pripravené odborne, kapacitne, ale najmä procesne.

Vráťme sa na chvíľku do minulosti. Rôzne prístupy k rozvoju vidieka boli zvyčajne typicky sektorové, orientované prevažne na farmárov s cieľom podporiť štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve. Špecifické postavenie v rozvoji vidieka má od roku 1991 tzv. iniciatíva LEADER, ktorá do súčasných dní nabrala povahu povinného programu, kedy v programovacom období rokov 2007 – 2013 na Slovensku prebiehalo financovanie integrovaných stratégií rozvoja vidieka cez II. pilier Programu rozvoja vidieka, ktoré spravovali tzv. miestne akčné skupiny ako verejno-súkromné partnerstvá. Akronym slová „LEADER“ je z francúzskeho „Spájanie aktivít, ktoré podporujú hospodársky rozvoj vidieka“, resp. „Spojenie pre ekonomický rozvoj vidieckych komunít. (Zdroj: Ing. Andrea Hradiská, PhD. „Financovanie rozvoja vidieka prístupom LEADER“

Pri integrovanom rozvoji vidieka v programovom ob­dobí 2014 – 2020 zaviedla Európska komisia možnosť využitia finančných pros­triedkov aj z ďalších fondov EÚ, tzv. multifinancovanie. V podmienkach SR sa teda miestny rozvoj v súčasnom programovom období reali­zuje z prostriedkov EAFRD (PRV) a Európskeho fondu regi­onálneho rozvoja EFRR (IROP), pričom obidva administruje a ich riadiacim orgánom je Ministerstvo pôdohospodár­stva a rozvoja vidieka SR. Práve z Programu rozvo­ja vidieka sú oprávnenými žiadateľmi poľnohospodári, spracovatelia poľnohospo­dárskych a potravinárskych výrobkov, obhospodarova­telia lesa, v prípade investícií do nepoľnohospodárskych činností subjekty s podie­lom tržieb z poľnohospo­dárskej a lesníckej činnosti nad 30 %. (Zdroj: Roľnícke noviny).

Jedným z významných finančných nástrojov, ktoré podporujú celú „rozvojovú politiku“ sú i tzv. Akčné plány pripravované a realizované v najmenej rozvinutých okresoch, ktoré napomáhajú finančne dotovať verejný i súkromný sektor v rôznych témach, vrátane témy rozvoja vidieka a poľnohospodárstva ako takého. V prepojení na miestne integrované stratégie rozvoja realizované prostredníctvom miestnych akčných skupín môže nastať synergický efekt alokovania a čerpania zdrojov s využitím miestneho potenciálu. Môže..., avšak nie všade je aplikovateľný, keďže na Slovensku stále platí skôr prístup jednotlivcov, ktorí chcú „svoj projekt“, než prístup „komunitný“, kde by bolo možné realizovať projekty integrované a skutočne podporujúce miestny ekonomický rozvoj. Príkladom sú samosprávy, ktoré cez akčné plány žiadajú opravy chodníkov, ciest, budov,... teda základnej infraštruktúry a nie projekty, ktoré skutočne prinášajú pridanú hodnotu a podporujú udržanie a tvorbu nových pracovných miest.

Pripomeňme si tiež stav čerpania finančných zdrojov pridelených na súčasne programovacie obdobie v jeho poslednom roku, ktoré je alarmujúco nízke. V prípade Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 k 31. 12. 2019 je na úrovni 49,72 %, za celý EŠIF je čerpanie v priemere na úrovni 30,71 %. Je však nutné doplniť aj informáciu o kontrahovaní, ktorá je na úrovni v rámci PRV – 70,63 % a v priemere za EŠIF – 68,46 %. Problém vnímame i z titulu spolufinancovania koronou poddimenzovaných rozpočtov tak na úrovni štátu, VÚC, ale i samospráv a ďalších inštitúcií.

Toto obdobie nezvláda Slovensko a jej kľúčoví hráči z titulu  „politikárčenia“, veľkej byrokracie, nevhodných nastavení, vysokej administrácie, neustálych personálnych zmien a podobne. Pritom, ako sú dané poddimenzované personálne štruktúry, sa začína pripravovať nové programovacie obdobie, ktoré tento stav ešte viac zvýrazňuje. Preto je viac než otázne, ako kraje zvládnu úlohu prípravy Rady partnerstiev, mobilizáciu území a jej aktérov na všetkých frontoch.

Pripomeňme si, že Vláda SR uznesením č. 232/2014 zo dňa 14. mája 2014 určila samosprávne kraje ako sprostredkovateľské orgány pre Integrovaný regionálny operačný program (SO pre IROP), pričom táto kompetencia bude v novom programovacom období bezpredmetná. Môžeme však predpokladať, že odborné kapacity, ktoré majú tieto úrady nabudované sa viažu práve na prioritné osi, ktoré sa realizujú v tomto období

• Prioritná os 1 - Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch
• Prioritná os 2 - Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám
• Prioritná os. č. 4 - Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie

Výzvy, ktoré spadajú pod dané špecifické ciele sú v tomto končiacom období určené zadefinovanej cieľovej skupine a často nie drobným subjektom, podnikateľom, poľnohospodárom, farmárom, či občianskym združeniam, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ekonomického, sociálneho, kultúrneho, spoločenského života na vidieku.

Úrady samosprávnych krajov preto využívajú vlastné rozpočty a cestou schválených VZN umožňujú čerpanie malých finančných prostriedkov i takým subjektom, ktoré z hľadiska cieľovej skupiny, či z hľadiska veľkosti, alebo právnej formy podnikania, či právnej subjektivity nespadajú pod národné dotačné a grantové schémy, resp. sú pre nich „veľkým sústom“ z hľadiska vysokého pomeru spolufinancovania.

Úrady samosprávnych krajov robia prostredníctvom prijatých VZN i vlastnú regionálnu politiku a smerovanie dotačnej podpory špecifikujú na oblasť športu, kultúry, vzdelávania, či sociálnych služieb. Odborníci, ktorí sa zaoberajú rozvojom vidieka však vidia tento prístup ako sektorový, nie integrovaný. Mnohé subjekty nemajú ani len teoretický priestor pre získanie dotačnej podpory z regionálnych zdrojov (záhradkári, remeselníci, folklórne súbory, spevácke skupiny, kreatívci, farmári, ktorí nespadajú pod pravidlá veľkých grantových schém), pričom tieto zdroje opäť zväčša čerpajú samotné samosprávy. Integrovaný prístup by samozrejme aj v prípade takýchto zdrojov umožnil komplexnejšiu a trvaloudržateľnejšiu podporu území príslušného kraja.

Komunitou vedený miestny rozvoj je totiž stále považovaný za jeden z najtransparentnejších a najúčinnejších nástrojov rozvoja vymedzeného územia. Je možné ho aplikovať na celom území SR. Princípy prístupu LEADER môžu realizovať i tie územné celky, ktoré netvoria tzv. miestne akčné skupiny so štatútom. I preto dlhodobo zástupcovia miestnych akčných skupín na Slovensku požadovali zaviesť na úradoch PSK grantový program, ľudovo zvaný malý LEADER/CLLD podľa vzoru ČR, či na Slovensku podľa vzoru Nitrianskeho samosprávneho kraja. Žiaľ v ostatných krajoch neúspešne!

Zaujímavá by bola i podpora projektov medzi-územnej spolupráce napríklad pri zavedení regionálnych značiek.  Dnes by tieto cenné skúsenosti mohli byť kvalifikovanejšie využité na nastavovanie programovacieho obdobia, ktoré je založené (aspoň teoreticky) práve na princípoch „zdola nahor“.  

Pripravované programovacie obdobie je teda založené na integrovaných projektoch väčších územných celkov, než sú miestne akčné skupiny, avšak budúca schopnosť vyčerpať predpokladané finančné prostriedky na úrovni krajov ponecháva otvorenú otázku schopnosti úradov samosprávnych krajov zvládnuť tak náročné procesy kvalitne a kvalifikovane, počnúc miestnou mobilizáciou kľúčových aktérov. Povedzme si otvorene, že úrady samosprávnych krajov nepatria medzi najpružnejšie inštitúcie, aby sa mohla udiať reálna participácia na miestnej úrovni v časovej tiesni, ako nám to predkladá harmonogram aktivít. A teda, ak potenciálni príjemcovia (v spleti rôznorodých subjektov) nie sú do procesov prizývaní (resp. sú len súčasťou prezenčky pri predstavení zámerov ministerstva), tieto procesy sú urýchlené, nie je možné prepojiť sa vo vzájomných väzbách a regiónoch, potom je tu významná obava z takto nastavovaného strategického dokumentu, či vytvorenej databázy integrovaných projektov.

Skúsme byť ale optimisti, že sa to napokon podarí a v rámci vízie do roku 2030 bude dosiahnutý pozitívny efekt, ktorý v našej spoločnosti vhodne využije rozvojový  potenciál území, pričom sa prispôsobí  miestnemu ekonomickému prostrediu (a nie naopak).

Výsledkom vzájomného úsilia by totiž mala byť podpora vlastných subjektov, podpora lokálnej ekonomiky, udržanie zamestnanosti, udržanie mladých ľudí na vidieku, udržanie odborných kapacít v územiach pre kontinuálne pokračovanie v činnosti. A možno predsa len aj dopytová podpora ekonomických aktivít, ktoré naviažu na veľké regionálne projekty.

Autor: Ing. Andrea Hradiská, PhD.